Upadám do beznádeje.
Celí svet sa zo mňa smeje.
Mlčím...
V tichu sa ukrývam.
Neverím, že ešte nádej mám.
Otvorím ústa...
Hláska nevydám...
A zrazu...
Hej život stoj!!
Kam utekáš mi pomedzi prsty?
Snažím sa ho chytiť
Je sťa vzduch, stále uniká mi.
Stoj...
Neutekaj...
Veď ja ti neublížim...
Chcem ťa len prežiť úplne.
Nie iba keď je mesiac vo splne.
Natiahnem ruku...
Už je na dosah...
Keď v tom vyšmykne sa mi opäť.
A už si letí svetom sám.
Sám bezo mňa nečaká ma.
Darmo volám...
Darmo kričím...
Darmo sa umáram...
Životom preplávam iba tak.
Bez náznaku cesty kam.
Bez náznaku cieľa v diaľ.
Vráť sa...
Ešte aspoň na chvíľu...
Volám ako keby zo sna.
Moja púť sa už ku koncu chýli.
Bez toho aby som okúsila života slasť.
Smrť...
Stoj...
Počkaj ešte...
Život môj sa vrátiť musí.
Musí aby som sa ti oddala.
Navždy svoje za tvoje pokladala.