Nebo sa sklonilo k zemi a dotklo sa človeka...
Aj touto vetou by sa dali charakterizovať Vianoce. Je to čas, kedy sa narodil Boh, sklonil sa k zemi a narodil sa ako človek. Boho-človek z lásky k nám. Narodil sa ako svoj vlastný výtvor. Nie ako niečo, niekto, kto bol odnepamäti. Zostúpil z nebies, zo svojho trónu a piedestálu na zem k nám. K nám obyčajným hriešnym ľudom, čo ho toľkokrát urazili, sklamali, nenávideli... Prišiel k nám ako jeden z nás. Nie ako niekto, kto je viac ako my. Nenarodil sa v kráľovskej kolíske, ale v chudobnej maštaľke mesta Betlehem. Neprišiel na svet ako Kráľ, ktorým je, ale ako Syn stolára, aby sa tak ešte viac priblížil k nám „obyčajným" ľudom. Preto sú práve Vianoce časom, príležitosťou, aby sme aj my „zostúpili" zo svojho trónu. Aby sme si viacej všímali našich blížnych. Aby sme sa viacej priblížili k ostatným ľudom, podali pomocnú ruku alebo aspoň venovali úsmev. Veď jeden úprimný úsmev je viac ako tisíc neúprimných slov. Darujme samých seba a obdarujme v tomto čase ostatných. Veď keby bude na to lepšia príležitosť ako v dobe, kedy sa Boh daroval nám tým, že sa narodil ako človek, aby nám daroval večný život a spásu.