Alžbeta Benčová
Nemá(m)...
Vo vzduchu visí nemá otázka,ktorej zmysel mi stále uniká. Odpoveď na ňu niekto stále počuť chce. Ja ju však nepoznám - nikto to nechápe.
Píšem keď sa mi v hlave z písmeniek skladajú slová a zo slov vety.... Škoda len, že sa to obyčajne deje v noci, keď sa chystám spať... Zoznam autorových rubrík: anjeli, keď ma kopne múza..., niečo ako básnička :-), Nemecko, cykuls o Vianociach, Súkromné, Nezaradené
Vo vzduchu visí nemá otázka,ktorej zmysel mi stále uniká. Odpoveď na ňu niekto stále počuť chce. Ja ju však nepoznám - nikto to nechápe.
Niekedy uvažujem, či v nej nie je trochu viac ako sa na prvý pohľad zdá... Nie len v básničke, ale aj v každej vyronenej slze...
Môj menší pohľad na to, čomu sa pre niektorých ľudí rovnajú Vianoce
Vianoce.... Majú svoje kúzlo a čaro. Ale je to v dnešnej dobre naozaj stále tak?
Prosím... Ďakujem.... Prepáč.... Tak som sa nad tým zamýšľala. Ako a kedy je to najlepšie naučiť dieťa...
Ja viem, že do Vianoc máme ešte dobrý mesiac, ale nezaškodí už v pomaly sa začínajúcom adventnom období nad nimi trochu zamyslieť, čo znamenajú...
Inšpirovaná jednou vetou, ktorú som komusi napísala a znela: Ty to nechápeš... ja som blázon
Niekedy je lepšie nechať minulosť minulosťou, nevracať sa k nej a pozerať sa len v pred do budúcnosti...
Na internáte v Poprade, kde som dva roky bývala panuje taký zvyk. Na Vianoce, Valentína, Veľkú noc.. vyhlásia nejakú súťaž, do ktorej chcú aby sa niekto zapojil. Obyčajne je to tak päť ľudí. No a ja so sa do jednej takej valentínskej zapojila. Mali sme vytvoriť a ozdobiť srdce hocijako ako sme chceli. Ja som na to svoje napísala túto básničku... (teda nepísala som ju ja, lebo ja škriabem horšie ako kocúr, :) ale kamarátka sa na to podujala)
Túto báseň som napísala pre mojich dvoch priateľov Zuzku a Lukáša, ktorých priateľstvo si veľmi cením. Pôvodne som uvažovala nad básňou čisto len pre Lukáša, keďže som bola jeho anjelikom počas tábora: Cestujeme v čase, Hrabičov 2009, avšak keď sa Zuzka „urazila", že Lukášovi vypisujem básne, Tak som sa rozhodla teda napísať jednu pre nich oboch. Dúfam, že stojí za to.:)
Prosiť či neprosiť?? Večná dilema každého človeka. Prosiť o niečo čo chceme, či čo potrebujeme?? Alebo vôbec neprosiť?? Ja som sa rozhodla neprosiť...
Niekedy má každý pocit, že bojuje so životom. Každý cíti, že je to práve život, ktorý občas ťahá práve za tú hrubšiu niť...
Dôvod napísania tejto básne nechám radšej zahalený rúškom tajomstva.. bude to tak lepšie pre všetkých....